Tento svet ide do finále, nastal čas splniť si svoje životné sny! „Do pekla? Dobre, ale na veľkom bielom koni,“ ako povedal jeden politik. Pokiaľ ide o mňa, mne na farbe koňa až tak veľmi nezáleží. Hlavne, že máme koňa doma! Moji predkovia boli sedliaci. Vždy mali nejaké kone, hoci na nich nejazdili. Keďže krv nie je voda, osud ma po rokoch prežitých v meste pritiahol domov, na vidiek. V meste som sa všetkého zbavil, a prišiel som na dedinu aby som mohol v prirodzenom prostredí žiť, pestovať ovocie, zeleninu a chovať zvieratá. Veď kde inde, ak nie na vidieku, však?
Kôň bol môj životný sen už od ranného detstva
Rodičia keď ešte žili, často sa mi aj po rokoch smiali, že som ako malý chcel na Vianoce koňa. Jasne že koňa, však Winetú. Nikdy som nevedel pochopiť, prečo môj bratranec z druhého kolena Roman, s ktorým som prežíval čarovné detské vidiecke dobrodružstvá, naopak vždy túžil po somárikovi. Asi nečítal Winetua…
Keď prišla puberta, začal som pokukovať po veľkej motorke.
Mestský život mi na sen o koníkovi pomohol na nejaký čas zabudnúť
Sen s motorkou som si splnil zhruba pred desiatimi rokmi. Ale koník, to je predsa len iný level, to je živé stvorenie! Na to treba gule!
Veď som aj dlho váhal… Ak vás zaujíma, čo bolo tou poslednou kvapkou, rád vám ten príbeh vyrozprávam na inom mieste. Ale naskôr ho musím napísať 🙂 (Príbeh o smutnom koníkovi a dvoch bratoch).
Roky pynuli a čas aj okolnosti na koňa dozreli. Myslím, že aj ja. Mentálne nastavenie na výbornú. Navyše som zistil, že moja suseda a dobrá kamarátka Tessa Szabo zdieľa podobné názory na vidiecky život ako ja. Prišla do Macova z bratislavských Podunajských Biskupíc. Kúpila pozemky, postavila dom a začala “gazdovať”.
Obaja máme radi zvieratá a rozhodli sme sa, že sa chceme o ne starať. Ak treba, aj pomáhať zvieratám. A viac ako doteraz. Možno časom založiť Občianske Združenie. Terka kone miluje. Nie je žiadny nováčik, starala sa už o koníky doma aj v zahraničí.
S úmyslom získať koňa sme to rozohrali na viacerých frontoch. Pokúšali sme sa zapojiť do programu pomoci pre zachránené kone. Dokonca sme sa snažili o záchranu koní, ktoré mali skončiť na bitúnku. Krásne Haflingy v rakúsko-talianskom pomedzí, čo sa pasú na lúkach. Ako u nás ovce. Možno neviete, že žriebätá nevhodné do chovu skončia na bitúnku. Áno, aj toto je jedna z podôb ÉÚ.
Zaregistrovali sme farmu, aby boli naše zvieratá a kone chované legálne
Medzitým sme zaregistrovali Farmu, aby všetky naše kroky boli v súlade so zákonom. Ustáli sme na výbornú aj návštevu inšpektorov z veteriny.
Ale všetky pokusy získať koňa boli márne. Vždy to na niečom stroskotalo, a my sme boli stále bez koníka. Poviete si, ale veď koní je dosť, prečo si jednoducho jedného nekúpite? Nuž, nie sme zbohatlíci. Chov koní sa v poslednej dobe stal doménou bohatých ľudí, až snobov a ceny sa pohybujú v tisíckach Eur. Koníky potrebujete dva.
Navštevovali sme okolitých chovateľov koní, obzerali, pýtali sa, ťahali z nich rozumy
Až…sme na neho narazili. Nie, koníka sme ešte nenašli. Ale pridal sa k nám kamarát Matúš so svojou ženou Ritou. Matúš predáva výborné klobásky a máme s ním aj s Terkou spoločnú záľubu v motorkách. Vyliezlo zneho, že aj s ženou poškuľujú po koníkovi už dlhšie.
V živote je to tak, ak po niečom veľmi túžite, nakoniec to k vám príde. Niektorí z vás vedia, že myšlienky sa dajú zhmotniť. Spoločné želania silu myšlienky znásobujú o to viac a menia ju v realitu.
Máme koňa doma – Spojili sme sily a udalosti nabrali rýchly spád
Hľadali sme skúseného koniara, chovateľa koní, ktorý nám pomôže a poradí s kúpou. Matúš dohodol ďalšie stretnutie u svojho známeho, chovateľa koní. Tentoraz sme už nešli iba obkukávať a vyzvedať. Rozhodli sme sa hľadať osobu, skúseného koniara, ktorý nám pomôže a poradí s kúpou koňa. Veď aj pri kúpe auta väčšina z nás berie so sebou skúseného mechanika.
A hneď sme aj z fleku dostali ponuku na koníka, aká sa neodmieta. Dokonca sme ho tak trochu aj zachránili.
Náš koník roky trpezlivo učil deti v jazdeckej škole
Majiteľ nášho budúceho koníka sa rozhodol, že by ho poslal do takého veľmi predčasného zaslúženého dôchodku. Za odmenu, že mu dobre poslúžil. Navyše aktuálna črieda submisívneho koníka odstrkovala od pastvy a sena, až začal chudnúť. Majiteľ pre neho hľadal vhodné riešenie a bol ochotný zľaviť z ceny, ak sa mu budú ľudia a miesto, kam koník pôjde pozdávať. Samozrejme, bol pozrieť aj u mňa na pozemku a videl nás tu všetkých, ako sa vraví, krv a mlieko. Z dobrej paše vypasené ovečky, spokojní psi, najmä tučný Ferdo, čo kradne školopovinným deťom desiate. A všetko to vôkol. Ešte raz si ma premeral v celej mojej guľatosti a povedal: “Tu mu bude dobre.”
Tľapli sme si. A máme doma koňa!
Leave a Reply