Lieskovec pri Bratislave je osada na okraji Podunajských Biskupíc. Vlastne, dnes už časť Bratislavy. Lieskovec je bývalá zániková obec so stavebnou uzáverou kvôli rafinérii Slovnaft. Medzi osadami Lieskovec a Ketelec sa rozprestiera pomerne rozsiahle územie s názvom Zakázaný les. Dnes ho pretínajú dve diaľnice a celá oblasť pôsobí pomerne depresívne. Čas sa tu zastavil niekedy v minulom storočí, v tom najnemožnejšom období. Akoby to miesto bolo v nemilosti komunistov aj kapitalistov a oni sa na ňom s neskrývanou nenávisťou vyvŕšili. Myslím, že väčšina Bratislavčanov o Lieskovci a Zakázanom lese ani len netuší. Pritom za čias feudálov to bolo nádherné miesto.
Lieskovec pri Bratislave, letohrádok a Zakázaný les
Zakázaný les bola v minulosti okázalá okrasná záhrada – obora ostrihomského arcibiskupa Batthyánya
V minulosti sa rozprestierala až po letohrádok Lieskovec. Celý komplex lesov pri Podunajských Biskupiciach členili pravouhlé prieseky a na okraji lesa stála horáreň.
Lužný les, o ktorý sa sporili Podunajské Bikupice a Rusovce
Za arcibiskupskou oborou sa smerom k Dunaju rozprestieral rozsiahly lužný les, o ktorý sa od nepamäti sporili Biskupice a Rusovce. O čom svedčia aj názvy ako Sporná piesčina, Sporná vrbina, či horáreň na Spornom. Hraničný spor nakoniec vyhrali Biskupice. Paradoxne za to vďačia vzniku Československa. V roku 1919 boli katastrálne hranice stanovené do stredu vtedy už zregulovaného Dunaja.
Ešte o čosi ďalej sa nachádza horáreň Gajc
Najstaršia časť horárne tu stojí od 18. storočia. Horáreň Gajc som síce nevidel ale verím, že existuje. 🙂
Najodľahlejšia časť biskupického a dnes aj bratislavského chotára je takzvaný Bajdel
Z nemeckého Waldl, teda malý les, či lesík. Po výstavbe vodného diela Gabčíkovo ho čiastočne zaplavili vody hrušovskej zdrže.
Po väčšine stromov už niet v Zakázanom lese ani stopy
Ale možno vás bude zaujímať, že v týchto miestach, kedysi dávno bola honosná záhrada a zvernica, s množstvom okrasných altánkov, falošných ruín, či jaskýň a ktorej vraj v Uhorsku páru nebolo.
Nechal ju zriadiť arcibiskup Baťán a traduje sa, že jeho prepychová záhrada tak veľmi dráždila miestnu chudobu, že keď ju po jeho smrti zrušili, Biskupičania ju vraj vyklčovali do posledného stromu. Ja by som až taký zlomyslelný nebol. Myslím, že dôvod bol oveľa prozaickejší. Ľudia možno len využili ponúknutú možnosť zásobiť sa palivovým drevom na zimu.
Schátraný letohrádok na konci aleje od Podunajských Biskupíc
Takmer na okraji spomínanej arcibiskupskej záhrady, na konci dlhej a priamej aleje vedúcej od Podunajských Biskupíc stál a dodnes stojí schátraný barokový letohrádok. Pokiaľ ide o tie aleje, možno neviete, že Cisárovná Mária Terézia zriadila povinnosť zakladať pri cestách aleje a stromoradia. A tak aj gróf Németújvár Batthyány József Félix János Ádám Nepomuk, či chcel, či nechcel, musel dať vysadiť alej.
Okrem toho si dal na tomto mieste v rokoch 1779-1783 postaviť aj letný kaštieľ, v ktorom sa príležitostne zdržiaval počas pobytu v Podunajských Biskupiciach.
V Bratislavských novinách sa o tom píše, citujem:
“K majetkom arcibiskupstva patrilo poddanské mestečko Pischdorf, Püspöki, dnešné Podunajské Biskupice. Tam kardinál kúpil starú kúriu Palugyayovcov, ktorá už voľakedy dávno predtým patrila arcibiskupstvu. Aj tú dal zbúrať a na jej mieste postaviť menší palác. Za ním bývala záhrada s gaštanovými alejami, pod ktorými stáli kamenné alegorické sochy. Možno to boli staršie sochy, prenesené z parku pri prešporskom letnom paláci…”
Projekt na stavbu letohrádku v Lieskovci dodal ten istý architekt, ktorý projektoval aj bratislavský Primaciálny palác
V interiéri bolo pôvodne 18 ubytovacích miestností a tanečná sála s pruskými klenbami. Sálu zdobili orientalizujúce nástenné maľby. Aj niektoré obytné miestnosti boli vymaľované vtedy veľmi populárnymi čínskymi motívmi a bola v nich umiestnená umelecká zbierka arcibiskupa.
V čase, keď kardinál Batthyany budoval svoje paláce, cisár a kráľ Jozef II. preniesol kráľovskú rezidenciu a hlavné mesto do Budína. Sídlo arcibiskupa natrvalo presťahovali do Ostrihomu a Baťányho tunajšie paláce zrazu nikto nepotreboval.
Letohrádok v Lieskovci pri Bratislave spustol, starožitný nábytok odviezli ktovie kam
Veľké okenné otvory zamurovali, nádherne zdobené sály premenili na sklady a sýpky. V tanečnej sále sa sušila kukurica. Park v Lieskovom zanikol, neskôr ho rozparcelovali ako poľnohospodársku pôdu. Po prvej svetovej vojne postavili okolo bývalého letného paláca rad obytných a hospodárskych stavieb.
Kaštieľ v Lieskovci zrekonštruovali naposledy v roku 1945
V tom čase bolo okolie kaštieľa ešte ako tak udržiavané. Nachádzali sa tam aleje a kríkové steny.
Dodnes sa vraj zachovalo pôvodné zábradlie schodiska a empírový reliéf s troma hlavami. Predpokladá sa, že výzdoba je natoľko poškodená, že sa ju zrejme už nikdy nepodarí obnoviť do pôvodnej podoby.
V priebehu 20.-teho storočia sa stav letohrádku pri Podunajských Biskupiciach začal výrazne zhoršovať
Len pre zaujímavosť, letohrádok slúžil ako sýpka ešte aj po takzvanej „nežnej“ evolúcii. Dnes je v súkromnom vlastníctve a jeho priestory sú na prenájom či ubytovanie.
Stane sa nakoniec z Lieskovského kaštieľa obyčajná bytovka?
Stav letohrádku je žalostný, pri pohľade na nevkusné plastové okná pichne človeka pri srdci. Ale tie malé maštaľné okienka neboli o nič lepšie. Nová plechová strecha (vďaka aspoň za takú) je na takejto budove celkom neadekvátna. Tak už len polystyrén na fasádu a zatepliť. A z kedysi honosného letného sídla arcibiskupa bude nakoniec celkom obyčajný činžiačik.
Na Lieskovec pri Bratislave a jeho kaštieľ zostali už len spomienky na lepšie časy
Budova vraj nepatrí medzi pamiatky, tak majiteľovi patrí vďaka aspoň za to, že budova ešte vôbec stojí. Mohla z nej byť už dávno ruina…
Schátraný letohrádok Lieskovec spolu so zvyškami majera Ketelec sú dnes poslednými náznakmi niekdajšieho prepychu tejto časti Podunajských Biskupíc.
Ešte že sú v Lieskovci aj koníky. Aspoň tie nám zlepšili náladu.
Zdroje:
https://www.vopz.sk/park/7680-biskupicke-luhy
https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/2914-v-zahradnom-pavilone-je-stolarska-dielna
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02BLFRUBXhp8Tk2WWVN5DQWjht8NCVtiunHZkgGdGi865xXZSvYVMoRDUyCLHqmWF3l&id=106882997576080
bernis – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=6424023
staremapy.sk
Mapy.cz
[/cmsmasters_text][/cmsmasters_column][/cmsmasters_row]
Leave a Reply