V minulom videu sme spolu s mojou susedou Terkou navštívili tajomný Lehnický Hetméň. Hľadali sme tam stratenú horáreň. Bol to náhradný program namiesto pôvodne plánovaného spomienkového výletu do takzavaného “Biskupického lesíka”. Moja macovská susedka, inak rodáčka z Podunajských Biskupíc, chcela navštíviť Dunajské luhy. Pre domácich sú to Biskupické luhy, obľúbené miesto rodinných výletov Biskupičanov a branných cvičení detí zo základnej školy z čias socializmu. Zatúžila zaspomínať si na staré dobré časy. Na výlety s rodičmi, každoročný zber trniek, mládežnícke vandre alebo kúpanie v Jegenešskom jazere.
Na trnky bolo už neskoro a jazero sme takisto nenašli, hoci sme boli celkom blízko. Predsa len je to už veľa rokov a tvár krajiny sa mení. Ale konečne sme tu, na mieste zvanom Biskupické luhy.
A predstavte si, stále sme na Žitnom ostrove!
Žitný ostrov, jeho najsevernejšia časť sa totiž začína ešte na území Bratislavy. Na tomto mieste, na južnom okraji našej metropoly na Dunaji, sa nachádzajú pomerne rozsiahle zvyšky pôvodného lužného lesa – Biskupické luhy. Patria sem niekdajšie ostrovy Vlčie hrdlo, Kopáč, Gajc a Jegeneš s priľahlými osadami Lieskovec a Ketelec, ktoré sme navštívili.
Na časti územia bola v roku 1998 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Tvorí ju 5 samostatných častí Podunajskej nížiny. Rozprestiera sa od juhovýchodnej časti Bratislavy a pokračuje dolu tokom rieky Dunaj až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno.
- Prvé dve časti ležia prakticky oproti sebe, na oboch brehoch Dunaja a pri Bratislave zahŕňajú aj časť vodnej plochy Hrušovskej zdrže.
- Tretia, najrozsiahlejšia časť sa nachádza medzi obcami Dobrohošť a Sap.
- Štvrtá časť leží medzi obcami Sap a Číčov.
- Piatu časť tvorí Veľkolélsky ostrov.
Oblasť zaberá územie troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu takmer 123 km² záplavových území, mokradí, jazier, rybníkov, riečnych ramien a tokov. Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je aj súčasťou rovnomenného chráneného vtáčieho územia.
Auto sme zaparkovali neďaleko horárne na mieste zvanom Jegeneš
Horáreň Topoľové naozaj nepôsobí ako chalúpka z rozprávky. Ale ako sa neskôr ukáže, nebude to dnes náš najhorší vizuálno – estetický zážitok.
Je to tu tak trochu od ruky, a tak dokonca aj k Biskupiciam najbližšia časť Jegeneš alebo Topoľové hony sú pre mnohých Bratislavčanov neznáme a príliš odľahlé. Nečudo, že mnohí to tu nazývajú Na konci sveta. Tak sa volá aj rovnomenný bufet neďaleko obratiska autobusov, kde sme našli aj miesto na parkovanie.
Pri rázcestí sme sa vybrali smerom na Kalinkovskú horáreň ale nemali sme v pláne ju dobyť. Dnes chceme nájsť Jegenešské jazero. A to ešte netušíme, že ony sú vlastne dve. Veľké aj Malé Jegenešské jazero.
Pokúšam sa zorientovať na mobile v Google mapách ale veľmi mi to nejde. Mobilná aplikácia, ktorá ma inak deno-denne presviedča aby som sa lokalizoval, zrazu o mňa nemá záujem.
Doma, na veľkej obrazovke počítača mi to ide oveľa lepšie. Potvrdilo sa moje podozrenie, že Goole maps až príliš často neukazujú reálny stav. Pre mňa je to dôvod aby sme sa aspoň na čas rozlúčili. Z môjho užívateľského balíčka táto aplikácia nateraz vypadáva a nahrádzam ju aplikáciou Mapy.cz.
Ale inak…
Som zo starej školy a uprednostňujem papierové mapy
Veď čo keby vypli elektriku. 🙂 Škoda, že som si tú papierovú mapu dnes nezobral do batoha. Lebo na mapy.cz som sa na prvýkrát tiež moc nepochlapil.
Prechádzame okolo rampy na ceste ku starej lesáckej chate. Trochu si zaspomínať. Ale čaká nás nemilé prekvapenie. Ruina chaty v takzvanej zakázanej zóne pôsobí naozaj veľmi skľučujúco.
Ešte sa poobzeráme po okolí ale cesta sa stráca, a tak sa vraciame späť na asfaltku. Jegenešské jazerá prídeme pozrieť niekedy nabudúce. Hoci, boli sme pri nich tak blízko…
Moje srdce milovníka lužných mokradí sa rozplesá po objavení jednej z nich. Tak aspoň niečo, idem ju hneď prebádať.
Všimli sme si, že všade ryjú divé svine. A najradšej okolo cesty. Neskôr nájdeme na akomsi plote upozornenie od poľovníkov. Diviaky sú tu premnožené a intenzívne lovené, treba si dávať pozor.
Sme v Prírodnej rezervácii Topoľové hony a ja si pripadám ako v mestskom parku
Kráčame po vcelku kvalitnom asfaltovom chodníku. Pripadám si ako v mestskom parku. Asfalt v prírode, to nikdy nebola moja šálka kávy. Konštatujeme, že skôr ako na pešiu turistiku je toto miesto vhodné na bicykel.
A veru, že sa sem aj s bicyklami vrátime inokedy a prebehneme si celý okruh.
Môj plán bol dôjsť až k miestu, kde sa z Dunaja napúšťa Biskupické rameno a pozrieť si aj jazero Panský diel. Pretože tam a ešte o kúsok ďalej, vo Vlčom hrdle, v zátoke na mieste niekdajšej mazutovej vane našej bývalej rafinérie Slovnat boli pred mnohými rokmi odstavené vraky starých dunajských vlečných člnov. To je zase miesto mojich spomienok. Bol som totiž dlhoročný Ružinovčan, a práve tam som prežil mnohé dobrodružstvá môjho detstva a rannej mladosti..
Ale trošku som to podcenil. Keďže len po nápustný objekt Biskupického ramena Dunaja je to z miesta nášho výskytu zhruba 10 km, tento plán dnes zavrhneme. Času nemáme nazvyš a navyše pešo po asfaltke nás to až tak neláka. Ale určite sa sem vrátime s bicyklami.
Cesta pešo po tvrdom povrchu začína byť nezáživná, a preto ešte pred Kalinkovskou horárňou obraciame nazad. Za Kalinkovskou horárňou je to už len kúsok k priesakovému kanálu Dunaja. My radšej ušetríme čas, ktorý potom venujeme prehliadke miesta zvaného Lieskovec.
Zdroje:
Leave a Reply