Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde ploty z klobások stavali a psi od hladu dochli… Kdesi tam na Žitnom ostrove stával pyšný gazdovský dom. A v ňom žil jeden múdry sedliak. Bol veľmi bohatý, lebo mal dobrú, sporovlivú ženu a troch šikovných synov. Aj oni boli múdri po otcovi a veru ešte aj o kus múdrejší. A tak pocestní zo široka, z ďaleka navšetovali ten ich starý sedliacky dom. Chodili si k nim po rozumy a rady, bo k ich múdrosti v celom svete páru nebolo. Smutná rozprávka o tom, ako dopadol jeden bohatý sedliacky dom.
Gazdovský dom len prekvital a sýpka pretekala obilím
Všetci si v tom dome žili v hojnosti. Poctivo gazdovali, práce sa nebáli a čoho sa im zažiadalo, všetkého si dochovali a dopestovali. Mali kravky aj svine a dvor plný hydiny. K tomu bohatú záhradu a sad plný ovocia ba aj úrodné polia. Pyšný sedliacky dom len prekvital a sýpka na povale pretekala obilím.
Až jedného dňa rozhodli sa synovia, že vyberú sa do sveta na skusy, aby boli ešte múdrejší. Sedliacky dom posmutnel a sedliak so ženou ostali na všetko sami. Ale statok nepočká aj pole treba zasiať, obrobiť. Bolo im načim roboty sa chytiť. A tak sa život pomaličky vrátil do starých koľají. Hoc namiesto desiatich rúk už robili len štyri. Múdri synovia sa ešte tu a tam na svojich cestách zastavili aby doma čo to pomohli, objali si otca mať. Ale nakoniec sa načisto rozpŕchli do sveta. Tu za prácou a či za nevestami.
Dnes už viem, že ten starý gazdovský dom bol čarovný
Ten sedliacky dom v sebe ukrýval tie najväčšie tajomstvá chlapčenských snov. A my, vtedy chlapci, sme ich tam chodili objavovať. Áno, aj ja som tam chodieval. Tak niečo o tom viem. V tom starom gazdovskom dome žili veľmi blízky priatelia mojich rodičov. A ja som mal to šťastie, že som ich mohol navštevovať.
Múdry sedliak bol nielen dobrý gazda ale aj šikovný majster
Rozumel aj práci s kovom. Mal úžasnú dielňu, v ktorej neustále niečo majstroval. Teda ak zrovna nepracoval na poli. My chlapci sme tam mohli oči nechať.
Pre nás chalanov najviac cenený poklad bol staručký traktor Zetor, ktorý sme smeli pri práci v záhrade alebo na poli šoférovať. Nafta bola tak lacná, že sa neoplatilo ani štartovaciu batériu kupovať. Ráno sa na štartovanie použili v nafte máčané “dútnáky”, ktoré sa zapálili. Ešte tlejúce sa vložili na svoje miesto a už stačilo len kľukou párkrát zatočiť a traktor sa prebudil. A potom si tichúčko rapkal až do večera.
Keď sa mu raz zlomila kľuková hriadeľ, sedliak sa zmenil na sústružníka a jednoducho si vyrobil “kľukovku” novú a z kvalitnejšieho materiálu. Lebo sedliak je tak naučený. Vždy sa vynájde a pomôže si sám.
A tak čas plynul, roky pribúdali až sa jedného dňa sedliak aj so ženou pominuli
Žiaľ, múdri synovia vo svojom srdci pre svoju otcovizeň miesto nenašli. A tak kedysi pyšný gazdovský dom od samého zármutku stále viac chradol, až nakoniec umrel.
Dnes mnohí ľudia utekajú z mesta a hľadajú priestor pre svoje gazdovstvá a rodové statky. Chcú tvoriť a žiť v harmónii s prírodou, v hojnosti a vlastnej sebestačnosti. A hľadajú ich v horách či na úbočiach hôr, kde zem vždy najlepšie plodila len skalu.
Cédre im zvonia v hlavách, zatiaľ čo na vodu a úrodnú pôdu bohatý Žitný ostrov ich nezaujíma. Nie je dosť romantický?
Staré gazdovské dvory ostávajú prázdne
Tá najúrodnejšia pôda sa stráca pod logistickými skladmi a developeri budujú na poliach ďalšie a ďalšie satelitné mestečká. Mäso nakupujeme zo Španielska a zemiaky z Austrálie. Kde sa podela tá kedysi bohatá a na potraviny sebestačná krajina?
Kde sa podel zdravý sedliacky rozum?
Tento príbeh venujem ako spomienku pamiatke múdrych sedliakov a miznúcich sedliackych domov na Žitnom ostrove. A dvom jedinečným ľuďom, Oľge a Milanovi, bez ktorých by som nikdy neobjavil čaro Macova.
Leave a Reply