Insula Magna: Dobrý nápad alebo nebezpečný hazard s dunajskou prírodou?

Viete, čo je to Insula Magna? Je to plánovaný Maďarský projekt na výstavbu štyroch vodných diel v starom koryte Dunaja, v Slovensko – Maďarskom pomedzí. Na úseku dlhom približne 40 km sa majú vybudovať 4 prehrádzky. Projekt vyvolal v nedávnej minulosti (2024 – 2025) v médiách búrlivú odbornú aj neodbornú diskusiu. Na Slovensku proti nemu dokonca prebehla petícia a nakoniec bol Insula Magna, kontroverzný projekt prehrádzok na starom Dunaji odborníkmi zmietnutý zo stola. Bolo zaujímavé sledovať, ako jednotne sa k téme výstavby dunajských prehrádzok stavajú odborníci a ekológovia. Existuje v tejto veci konsenzus? Bol projekt Insula Magna dobrý nápad alebo nebezpečný hazard s dunajskou prírodou?

Odborníci z oboch krajín sa dnes už asi zhodnú na tom, že výstavba Vodného diela Gabčíkovo výrazne narušila dunajský ekosystém. Predstavy o tom, ako to napraviť sú však na oboch stranách odlišné. Žiaľ, v takýchto situáciách oborníkov zvyčajne prekričia politici a rôzni ekologickí entuziasti. Zdá sa, že aj tentoraz odborná diskusia uviazla na dunajskej plytčine.

Čo tomu predchádzalo a čo vlastne chcú tí Maďari?

Čo sme si, to sme si, len o tom hovorme! Moji maďarskí priatelia mi zaiste odpustia môj takmer klikbajtový titulok ale verte mi, vymýšľal som ho s dobrým úmyslom. Máme s Maďarskom snáď najlepšie vzťahy minimálne za posledných 150 rokov. A priatelia si musia vyjasniť aj tie menej príjemné témy, akou je aj spor vo veci vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Ak chceme spor vyriešiť, musíme spolu komunikovať!

Takže čo chcú tí Maďari? Naozaj neviem posúdiť, či je projekt Insula Magna dobrý nápad. Ale Maďari ponúkajú spôsob, ako ukončiť náš spor a projekt prehrádzok na starom koryte Dunaja – Insula Magna je pokus ako to spolu riešiť.

Pre lepšie pochopenie celej situácie sa musíme vrátiť do roku 1989

Vtedy Maďarsko jednostranne vypovedalo medzinárodnú zmluvu o realizácii Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros a Slovensko zase svojvoľne odklonilo väčšinu vody v Dunaji, napriek tomu, že polovica z nej by mala patriť Maďarsku.

Je zaujímavé, že Maďarsko, hoci pôvodne dostávalo iba 30% vody, má ramennú sústava v relatívnom poriadku, zatiaľ čo slovenská časť miestami bojuje o svoju existenciu. Maďari si totiž vynútili zvýšený objem vody na zásobovanie svojej ramennej sústavy. Naopak, Slovensko v maximálnej miere preferovalo výrobu elektriny, a do ramennej sústavy sa dostáva minimum vody, ktorá stačila tak akurát na krátke simulované záplavy, aj to len v posledných rokoch. Na Slovensku sa totiž pri plánovaní vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros s dunajskou ramennou sústavou akosi nepočítalo. Pre komunistov nemal lužný les, ktorému sa na takýchto miestach mimoriadne darí, nijakú cenu. Predstava budovateľov bola ramená vysušiť, zaviesť a splanírovať. Pre nich bezcenné mäkké dreviny odstrániť a na ich miesto nasadiť hospodársky les s kvalitnými tvrdými drevinami, za ktoré by získavali tak cenné devízy z kapitalistickej cudziny.

Až teraz, v súvislosti s klimatickou zmenou sa začalo hovoriť o nutnosti zadržiavania vody, o návrate vodných prvkov do krajiny a podobných témach. S tým súvisí aj opätovné sprietočňovanie pôvodne zaslepených ramien, ktorého sme dnes svedkom.

Voda je čoraz vzácnejšia, treba si ju doma podržať

Ekologické problémy na medzinárodnom vodnom toku možno riešiť len spoločne, komplexne a strategicky. Maďarská strana pripravila projekt Insula Magna, ktorý by mal tieto problémy riešiť. Okrem iného zvýšiť hladinu podzemnej vody a zlepšiť napájanie ramennej sústavy.

Na tomto mieste musím objektívne priznať, že pokiaľ ide o pokles hladiny podzemnej vody, vodné dielo Gabčíkovo nie je tým najväčším vinníkom. Skôr naopak. Situáciu má na svedomí sústava už skôr vybudovaných hydroelektrání v Rakúsku, ktoré prehradením koryta obmedzili prísun sedimentu na naše územie. A keďže Dunaj bol v tej dobe ešte stále rieka rýchlotečúca, začal brať sedimenty a strhávať ich so sebou tam, kde boli. Počítalo sa s výrazným prehĺbením koryta vodnou eróziou a poklesom dunajského dna. Dokonca v Bratislave začali odborníci riešiť, čo s podomletým nábrežím.

Projekt Insula Magna má svojich odporcov aj v Maďarsku

Projekt možno naozaj nie je dokonalý, veď má svojich odporcov aj v Maďarsku. Tí posmešne namietajú, že prehrádzkami spútaný Dunaj sa tak premení na druhý Balatón. Tento pokus treba brať ako víziu s cieľom vytvoriť dlhodobý a všestranný koncept rozvoja, ktorý by mal zlepšiť situáciu v oblasti Szigetköz a Žitného ostrova.

Na slovenskej strane mi práve tá komplexná strategická vízia do budúcnosti chýba. Tu sa naopak prezentuje názor, že k poškodeniu prírody vplyvom výstavby vodného diela síce došlo, ale príroda je mocná čarodejka a za 35 rokov si s problémami poradila. Staré koryto Dunaja je dnes v skvelej forme, a preto stačí robiť iba malé zásahy a rieke len kde tu pomôcť.

Projekt pripravilo Maďarsko a ministerstvo ho tají

Áno, aj takéto skvosty ste si mohli prečítať v jednom nemenovanom periodiku. Médiá sú plné negatívnych ohlasov na projekt prehrádzok na starom koryte Dunaja. Prosím vás, na základe čoho sa k projektu vyjadrujú a na základe akých informácií ho odsudzujú všetci tí odborníci, keď je tajný?

Všetko to dianie okolo projektu Insula Magna mi tak trochu pripomína frašku s petíciou „Několik vět“ z čias socializmu. Nesmeli sme vedieť, čo petícia obsahuje ale museli sme ju všetci povinne odsúdiť!

Neviem, kto má pravdu a neviem, či je Insula Magna dobrý projekt. Na nejakú širšiu odbornú diskusiu som nenarazil. Nenašiel som ani prezentáciu projektu v slovenčine, hovorí sa o ňom len v akýchsi nejasných kontúrach. Nezachytil som jediný pozitívny názor od slovenského vodohospodára, biológa, odborníka. Odrazu aký konsenzus, že? Neviem, možno sa slovenských zástancov projektu nikto nepýtal, možno sa báli vystúpiť na verejnosti aby ich nezosmiešnili. Žeby premotivovaní angažovaní novinári opäť raz zapracovali a rázne nám dali najavo, čo si máme o projekte myslieť? Ak nie oni, tak kto?

Stručný monitoring informácií o projekte Insula Magna z médií

Pripravil som stručný monitoring z informácíí, ktoré prinášali tzv. médiá hlavného prúdu. Zdroje tentoraz neuvádzam, jednak všetci píšu to isté a jednak im nechcem robiť reklamu. Urobte si názor:

Plánované prehrádzky a ich vplyv

Plány na výstavbu prehrádzok na Dunaji sú súčasťou širších projektov zameraných na zlepšenie plavebných podmienok, energetické využitie rieky a ochranu pred povodňami. Tieto projekty by mali zahŕňať výstavbu nových vodných stavieb a úpravy existujúcich objektov, čo by mohlo mať vplyv na hydrologický režim rieky a okolité ekosystémy.

Podľa dostupných informácií, ide o prehradenie pôvodného koryta Dunaja, so zámerom vybudovať štyri stupne (vzdúvacie objekty). Spolu s už existujúcou prehrádzkou pri Dunakiliti tak vznikne v koryte Dunaja kaskáda vodných diel so vzdutými hladinami, teda takmer stojatou vodou. Autori chcú realizáciou projektu okrem iného zvýšiť hladinu podzemných vôd a dosiahnuť lepšie napájanie ramennej sústavy Dunaja.

Plánovaný projekt prehrádzok na Dunaji, známy ako Insula Magna, sa stal predmetom intenzívnej diskusie medzi odborníkmi, ekológmi aj politickými predstaviteľmi. Existuje obava, že je výstavba štyroch prehradení v starom koryte Dunaja pod Bratislavou by mohla ovplyvniť aj územie pri Gabčíkove.

Odborníci a ekológovia vyjadrujú obavy

Odborníci a ekológovia vyjadrujú obavy z možných negatívnych dopadov týchto projektov na životné prostredie. Zmeny v prietoku vody a úpravy riečneho koryta by mohli ovplyvniť lužné lesy, mokrade a biodiverzitu v oblasti. Okrem toho existujú obavy z narušenia prirodzených procesov, ktoré sú dôležité pre udržanie ekologickej rovnováhy v regióne.

Odborníci zo štyroch krajín vyzvali na prerušenie rokovaní o prehradení starého koryta Dunaja. Upozorňujú na riziká spojené s prehradzovaním, ako je poškodenie krehkého ekosystému rieky, ohrozenie zdrojov podzemnej vody a vplyvy na ochranu pred povodňami. Zdôrazňujú, že nové prehradenia sú v rozpore so záväznými stratégiami a plánmi, smernicami aj novým zákonom o ochrane prírody.

Organizácia WWF Slovensko tiež upozorňuje, že nové prehradenia by mohli výrazne poškodiť vodohospodárske funkcie Dunaja a zvýšiť riziko povodní.

Konsenzus a ďalšie kroky

V súčasnosti neexistuje úplný konsenzus medzi všetkými zainteresovanými stranami. Zatiaľ čo niektorí podporujú projekt z dôvodu jeho potenciálnych ekonomických a bezpečnostných prínosov, iní upozorňujú na potrebu dôkladného posúdenia environmentálnych dopadov a zachovania prírodného dedičstva. Diskusia pokračuje a je dôležité, aby sa pri rozhodovaní zohľadnili názory odborníkov, ekológov a miestnych komunít. Vzhľadom na citlivosť územia a jeho ekologický význam je nevyhnutné, aby sa akékoľvek plánované zásahy posudzovali starostlivo a aby sa zabezpečila ochrana prírodného prostredia pre budúce generácie.

Zaujímalo ma, kto najviac presadzuje projekt prehrádzok, aká firma alebo finančná skupina? Riešilo sa to už aj za minulých vlád?

Kto stojí za projektom Insula Magna?

Oficiálne neexistujú verejne dostupné informácie o konkrétnych firmách alebo finančných skupinách, ktoré by stáli za presadzovaním projektu Insula Magna. Diskusie o projekte viedlo Ministerstvo životného prostredia SR, pričom minister Tomáš Taraba (nominant SNS) uviedol, že projekt je na stole desiatky rokov a Slovensko zatiaľ neurobilo žiadnu dohodu s Maďarskom.

Je pravda, že projekt Insula Magna presadzuje najmä maďarská strana?

Ak áno, čo tým cieli? Nie je to v rozpore s presadzovaním ich pôvodného zámeru ochrany Dunaja, pre ktorý odstúpili od Výstavby vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros?

Maďarská iniciatíva a jej ciele

Projekt Insula Magna bol navrhnutý Maďarskom s cieľom riešiť dlhodobé spory týkajúce sa využívania vodných zdrojov Dunaja, najmä v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo – Nagymaros. Projekt predstavuje snahu o ukončenie tohto sporu, pričom Maďarsko navrhuje výstavbu štyroch vodných diel v starom koryte Dunaja.

Projekt vyvolal kritiku zo strany odborníkov aj ochranárov

Organizácia WWF Slovensko spolu s ďalšími odborníkmi upozornila, že prehradenie starého koryta Dunaja by mohlo mať negatívny vplyv na ekosystém rieky, zvýšiť riziko povodní a ohroziť biodiverzitu v oblasti. Faktom však je, že v súčasnosti je hladina vody v starom Dunaji o štyri metre nižšia ako hladina ramennej sústavy a dnes medzi nimi neexistuje žiadne ekologické prepojenie.

Zmena postoja Maďarska

V apríli 2025 ochranári z WWF Slovensko informovali, že maďarská vláda pravdepodobne ustúpila od zámeru prehradiť staré koryto Dunaja. Toto rozhodnutie bolo vítané ako úspech spoločného úsilia vedcov, ekológov a ďalších odborníkov, ktorí upozorňovali na negatívne dopady projektu.

Porovnanie s projektom Gabčíkovo – Nagymaros

Je zaujímavé, že Maďarsko v minulosti odstúpilo od výstavby Vodného diela Nagymaros, ktoré bolo súčasťou spoločného projektu s Československom. Dôvodom boli environmentálne obavy a tlak verejnosti. V tomto kontexte by sa mohol návrh na výstavbu nových prehradení v rámci projektu Insula Magna javiť ako rozporuplný krok, ktorý vyvoláva otázky o konzistencii maďarskej environmentálnej politiky.

Projekt Insula Magna iniciovalo Maďarsko s cieľom riešiť dlhodobé spory týkajúce sa využívania Dunaja. Napriek počiatočnej podpore zo strany slovenského ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, projekt čelil kritike odborníkov a ochranárov kvôli možným negatívnym dopadom na ekosystém Dunaja. V apríli 2025 maďarská vláda pravdepodobne ustúpila od zámeru prehradiť staré koryto Dunaja, čo bolo vnímané ako pozitívny krok smerom k ochrane prírodného dedičstva rieky.

Toľko som sa v čase písania článku (začiatkom júna 2025) dozvedel z oficiálnych zdrojov dostupných na internete.

Spomienky na trenice okolo vodného diela spred 35 rokov

Pamätám si, keď som kedysi dávno študoval na stavebnej fakulte, odbor vodné hospodárstvo a vodné staby, aj vtedy sa viedli vášnivé diskusie, ktorých témou bolo dokončenie Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Dokonca mali snahu prerastať až v politický boj. Maďarsko v roku 1989 odstúpilo od zmulvy o vodnom diele a spomínam si, že aj u nás narastal pomerne silný odpor proti výstavbe.

Odporcovia vodného diela už pred 35 rokmi presadzovali projekt viacerých menších vodných diel na Dunaji

Odporcovia vodného diela na oboch stranách aj vtedy argumentovali ohrozením prírody, vodných zdrojov a tak podobne. Pamätám si, že preferovali výstavbu viacerých menších vodných diel v pôvodnom koryte Dunaja. Nepripomína vám to tak trochu projekt Insula Magna?

Medzitým sa pomaličky pripravoval „rozpad“ Československa a urazení čechoslovakisti, ktorí dovtedy viacmenej rozhodovali o všetkom, čo v republike bude a čo nie, sa zrazu od problému dištancovali a snažili sa presunúť celú zodpovednosť na Slovensko. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa vyostrovali a zdalo sa, že vodné dielo zostane nedokončené.

Variant C: Slovensko dokončilo vodné dielo Gabčíkovo na svojom území

V roku 1992 predložili československí experti sedem návrhov, ako postupovať ďalej. Vyhral takzvaný variant C (Obmedziť veľkosť nádrže, vybudovať vodné diela len na území Slovenska).

• Výstavba tohto, teraz už čisto slovenského variantu začala v novembri 1991.
• V októbri 1992 začalo presmerovanie časti vody do kanálu a došlo k naplneniu nádrže v Čunove
• 1. januára 1993 vznikla novodobá Slovenská republika.
• Ostatné časti (elektráreň) boli dokončené a spustené do prevádzky v roku 1996.

Medzištátny spor kvôli vodnému dielu skončil na medzinárodnej arbitráži. Medzinárodný súdny dvor v Haagu zaviazal oba štáty k vzájomnej dohode ešte v roku 1997, tá ale doteraz nebola uzavretá.

Projekt Insula Magna a pohľad z maďarskej strany

• Mimoriadna správa: Maďarská vláda nepodporuje plán výstavby priehrady Szigetköz od Národného riaditeľstva pre vodné hospodárstvo a tiež odmieta bagrovanie Starého Dunaja v Szigetköze. Približne 40 miliárd forintov plánovaných na prvú fázu výstavby priehrady sa v nasledujúcich rokoch vynaloží na sanáciu piesočného brehu.
  Týmto sa končí boj, ktorý trvá takmer dve desaťročia. Skupiny a lobisti viazaní na vodný sektor od roku 2006 naliehajú na výstavbu priečnych priehrad na rieke v oblasti Szigetközu, hladina ktorej bola znížená v dôsledku odklonenia Dunaja v roku 1992.
• Nedávno stroskotali bilaterálne rokovania Gábora Czepeka, keďže Slovensko odmietlo maďarský návrh na výstavbu priehrady. Obzvlášť zaujímavé je, že na vypracovanie plánu Insula Magna sa vynaložilo 1,9 miliardy forintov a až po vypracovaní návrhu a vynaložení peňazí začal Gábor Czepek rokovania so slovenskou stranou.
• Národné generálne riaditeľstvo pre vodné hospodárstvo a jeho konzorcium chceli v rámci plánu Insula Magna postaviť 4 priečne priehrady na 22-kilometrovom úseku Dunaja v Szigetközi, čím by sa vytvoril najhustejšie prehradený úsek Dunaja. Dva hlavné princípy plánu bolo ťažké chápať zdravým rozumom:
  – S odvolaním sa na potrebu zvýšenia bezpečnosti pred povodňami sa plánoval systém priehrad bez stavidiel.
  – V mene rozvoja vodnej turistiky by priehrady bez plavebných komôr eliminovali v súčasnosti bezbariérovú plavbu malými loďami na Dunaji.
• Okrem toho základným princípom plánu Insula Magna bolo, že Maďarsko nebude vyžadovať viac vody od Slovenska, t. j. podiel Maďarska na prietoku vody v Dunaji by sa nezvýšil. Týmto konzorcium urobilo rozhodnutie na politickej úrovni. Vo svojom pláne deklarovalo, že Maďarsko sa navždy vzdá svojho podielu vody, na ktorú má nárok, v prospech Slovenska.
• Výstavba navrhovaných 4 priehrad bola bližšia slovenským, než maďarským vodohospodárskym záujmom: dotknutý úsek Dunaja by nedostal viac vody, ale viac priehrad.
• Výstavbou priečnych priehrad by sme sa navždy vzdali možnosti, aby sa plavba niekedy vrátila na Dunaj pri Szigetköze.

(Zdroj: Duna Charta, marec 2025)

Záver: 

Existoval projekt Insula Magna v nejakej obdobe už pred viac ako tridsiatimi rokmi? Za socializmu strana a vláda oficiálne presadzovala výlučne megalomanské Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Ale potichu sa rozprávalo o vybudovaní sústavy menších vodných diel. Možno by vznikla akási Dunajská kaskáda, ktorá by pribudla k tej už existujúcej Vážskej kaskáde. Pravdaže, komunisti by nezabudli na plavebné komory, prípadne rybovody. Nie ako je to v prípade projektu Insula Magna, ktorý s nimi nepočíta. Ak je to tak, potom je zaujímavé, že to, čo sa kedysi považovalo za vrchol ekologickosti, sa dnes javí odborníkom v úplne inom svetle.

O odbornosti a poctivosti odborníkov

V súčasnosti je pod tlakom médií veľmi ťažké sa orientovať, kto je a kto nie je skutočný odborník. A ochranári, česť výnimkám, to je takisto kapitola sama o sebe. Vidíme v priamom prenose, ako médiá dokážu vyprodukovať z bezvýznamného jedinca celebritu, tak prečo nie aj odborníka. V minulosti zohrávala veľkú úlohu ideológia a dnes je to o záujmoch finančných skupín a ich lobistov, ktorí ovplyvňujú rozhodnutia odborníkov.

Mne sa však o odbornosti a poctivosti odborníkov neprináleží vyjadrovať. Najmä, ak sa skutočné dopady nejakého technického riešenia obvykle ukážu až po desaťročiach. Tak je to aj v prípade vodného diela Gabčíkovo. A ruku na srdce, mohlo to dopadnúť oveľa horšie.

O konzistentnosť maďarskej environmentálnej politiky sa netreba obávať

Vybudovanie prehrádzok by zmenilo Dunaj v starom koryte na lenivú, pomaly tečúcu rieku, so sezónnymi návalovými povodňami, akou bol Dunaj pred reguláciou v 19. storočí. Ale veď predsa, to je to pravé ekologické a pre rieku prirodzené, toto my milovníci prírody chceme, či?

Možno sa nájde poctivý a erudovaný vodohospodár bez hany a bázne a odpovie mi na moju otázku, či by bola realizácia projektu Insula Magna naozaj to pravé orechové pre Dunaj a okolitú prírodu?

Otázok a pochybností by bolo oveľa viac. Ale pokiaľ ide o projekt Insula Magna a maďarskú environmentálnu politiku, mne sa javi konzistentná až dosť a netreba sa o ňu báť. Je nápad s budovaním prehrádzok v starom koryte Dunaj krokom vedľa? Možno. Ale ak chceme spor okolo Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros definitívne urovnať, musíme sa rozprávať aj o takýchto témach. Alebo máte iný názor?

—

https://hidrologia.hu/vandorgyules/40/word/0308_gombas_karoly.pdf
https://ma7.sk/aktualis/az-oreg-duna-hullamai
Titulná fotografia: Free for use under the Pixabay