Večne hladný teriár Ferdo. Vyhodený psík od kontajnerov. Ujal som sa ho keď mal asi jeden a pol roka. Pred tým zažil pár dočasiek. Ešte po rokoch prežíva vždy veľký stres, keď k nám príde na návštevu istý typ ženy a ešte horšie žena so šteniatkom. Vtedy by sa v ňom krvi nedorezal. Vždy sa zašije do toho najtemnejšieho kúta. „Pomóc určite ma teraz odvedú preč alebo vymenia za šteniatko!“ Horšie to býva už len pri strieľbe a delobuchoch. Ktovie čo všetko prežil…
Inak Ferdo má rád prechádzky po dedine (najradšej bez pánička), rád sa nechá škrabkať, ešte radšej papá. Vie od detí vylúdiť desiatu, ešte dnes dokáže prevrátiť nádobu s odpadkami a vybrať z nej pochúťky. Život ho naučil. Prišiel ku mne z šamorínskych odchytových kotercov. Bola to láska na prvý pohľad a obaja sme vedeli, že je to už navždy. Prijal ho aj môj starší psík Slovenský kopov.
Ferdo je majster únikov. Hotový mág, Koprfíld. Prišiel na to, že podhrabová doska je preto podhrabová, lebo sa dá podhrabať. Nerobí mu problém rozpliesť drôtené pletivo na plote. Keď tak o tom uvažujem, on možno ani nebol na tú ulicu vyhodený, jeho tam snáď priviedla tá jeho dobrodružná povaha…
Jeho úteky našťastie nikdy netrvajú dlho. Na večeru je vždy doma. A teraz, keď je vďaka môjmu YouTube kanálu „Môj život na vidieku“ mnohým ľuďom známy, má to ešte ťažšie. Jeho úniky trvajú len krátko. Ferda mi ako verejne známu osobnosť nahlasujú susedia cez telefón alebo messenger a oznamujú mi aktuálne miesto jeho pohybu. Alebo keď sú blízko, jednoducho otvoria bránku a strčia ho dnu. Za čo im z celého srdca ďakujem!